Áno, o tomto filme som už na blogu písal, žiaľbohu mám pocit, že som neodviedol najlepšiu robotu a odflákol som to. Preto som sa rozhodol, že tomu dám druhú šancu, keď už na nič iné tak aspoň na porovnanie toho, či to dokážem lepšie. Aby to malo zmysel, skúsim to dnes napraviť. Tak výnimočný film si to isto zaslúži.
Dráma natočená podľa skutočných udalostí začína v momente, keď princ Juraj (Colin Firth), familiárne nazývaný Bertie, má príhovor na futbalovom štadióne. Bohužiaľ, vďaka utláčaniu starším bratom a rodeným rečovým hendikepom, opäť zlyhá. Milujúca manželka Alžbeta (Helen Bonham Carterová), budúca kráľovná matka, sa i napriek mnohým liečeniam po tomto fiasku nevzdáva a vyhľadá austrálskeho terapeuta Lionela (Geoffryho Rusha). A tu sa rodia základy veľkého priateľstva medzi monarchom a prostým doktorom, ktoré vytrvá až do konca ich dní.
Bertie je druhorodený syn kráľa Juraja V. (Michael Gambon), má však pre kráľovské povinnosti diametrálne odlišnejšie vlohy ako právoplatný dedič trónu, princ Albert, ktorého stvárnil Guy Pearce (známy hlavne z filmu Stroj času). Na rozdiel od neho, utláčaný Bertie chápe povinnosti kráľovskej rodiny a ide mu hlavne o jej česť. Aby ju však mohol náležite reprezentovať, začína spoluprácu s terapeutom, ktorý používa úplne odlišné metódy. Lionel vyžaduje od princa absolútnu dôveru, ten sa však bojí sám seba a toho, že mu ponúka nádej ako sa zbaviť koktania.
Situácia sa radikálne mení v momente, keď starý kráľ umiera a po pár mesiacoch na to abdikuje kráľ Edward VII. V tomto momente je princ Juraj vystavený ešte väčšiemu tlaku, pretože Veľká Británia sa chystá do vojny s fašistickým Nemeckom a krajina potrebuje silného vodcu. Jedinou nádejou je pre mladého kráľa Lionel a jeho netradičné metódy. Všetko sa rozhodne pri kráľovom prejave, v ktorom vyhlási Nemecku vojnu.
Herecký koncert v podaní troch ústredných postáv, kráľa, kráľovnej a terapeuta je výnimočným zážitkom, myslím si, že pre každého filmového nadšenca. Colin Firth už v minulosti ukázal svoje herecké schopnosti, ale tu ukázal celé svoje majstrovstvo. To, ako sa ponoril do role nechceného a hendikepovaného kráľa, ktorý sa musí vyrovnať sám so sebou a strachom je neuveriteľné. Kŕče v tvári, živá gestikulácia a prednes scenára, v okamihu zmena z priateľského tónu na nepriateľský - bravúrny výkon. Nemenej úspešne mu sekunduje Geoffry Rush, ktorému v každej scéne vidno, ako trpezlivou pracuje so svojou postavou. Či sa už jedná o podporu pri záverečnej reči, alebo premýšľanie nad pacientom, ktorý si nechce dať pomôcť. Túto dvojku dopĺňa predstaviteľka kráľovnej, no aj ďalšie postavy ako je Churchill, či aj princ Edward.
Výnimočne napísaný scenár sa prejavuje vtipom, dialógmi a popise prerodu postáv, či už kráľa, alebo jeho terapeuta. Za najlepší dialóg považujem ten, ktorý sa odohral vo Westminsterskom opátstve a kde kráľ obraňuje Lionela. Tu presne cítiť priateľstvo, ktoré sa medzi nimi zrodilo. Vtipne zasadené nadávky úspešne odľahčovali ponurú atmosféru, ktorá sa niesla v podstate celým filmom ako symbol ťažkých časov, ktoré zasiahli vtedajšiu Európu.
Kamera ma uchvátila najmä zábermi z londýnskeho parku na ktorý sadá hmla ako aj pohľadmi z Westminsteru, či z domu, vtedy ešte iba princa Juraja. Prechody strihu sú postupné, žiadna scénka nijako neseká a celé to pôsobí veľmi plynulo ale aj autenticky. Výprava sa blysla dobovými kostýmami, honosnými interiérmi kráľovského paláca v kontraste chudobného Lionelovom príbytku, jedine dobové zábery Hitlera a korunovácie mi prišli ako pridané na silu.
Réžie sa ujal Tom Hooper, ktorý už mal skúsenosti s britskou panovníckou rodinou v televíznom snímku Alžbeta z roku 2005. Režíroval aj film Prekliaty klub, či seriál John Adams, najväčšej slávy sa mu však ušlo práve pri Kráľovej reči, za ktorú dostal Oskara za najlepší réžiu. Hudbu k filmu skomponoval Alexandre Desplat a práve tú som videl ako jedinú slabinu snímku - bola mdlá a bezduchá, až príliš bola spojená s pochmúrnosťou filmu.
Kráľova reč sa stal výnimočným filmom i pre hollywoodsku Akadémiu, ktorá mu udelila štyroch Oskarov a ja zdôrazňujem, že oprávnene. Je to neobyčajný príbeh v podaní výnimočných hercov, ktorý sa oplatí pozrieť viackrát a ktorý ostane v pamäti. Verím, že táto druhá recenzia bola dôstojnou náhradou toho, čo som predviedol predtým a nech slúži k tomu, aby som videl, že vždy sa to dá aj lepšie.
No comments:
Post a Comment