22 December 2012

Hobit: Neočakávaná cesta

Cesta tam a späť začína

Keď som sa dozvedel, že Hobita bude točiť Guilermo Del Toro, nemohol som potlačiť mierne sklamanie, napriek tomu, že režisér Faunovho labyrintu dokázal, že má ten správny cit pre moderné spracovanie fantasy. Nebolo to tým, že by nejako neovládal remeslo, práve naopak. Skôr som mal obavy, že pristúpi k filmu úplne odlišne a pridá do Tolkienovej rozprávky oveľa temnejšie prvky.  Našťastie sa toho nakoniec ujal fenomenálny, správne naladený a uletený hobit menom Peter Jackson. Po trojročnom očakávaní sa Stredozem sa vrátila na filmové plátno. a ja s radosťou konštatujem, že som sa toho dožil pred "koncom sveta". 

Na začiatku by som chcel varovať, že toto bude recenzia určená najmä pre fanúšikov, ale pokúsim sa podať svoj názor triezvo. Otvorím teda guľaté dvere, vyjdem von a posadím sa na lavičku v predzáhradke. Zapálim si fajku naplnenú Starým Tobym a vyfúknem obláčiky dymu smerom k tajomnej postave v plášti so špicatým klobúkom na hlave. Môj drahý Frodo...

Nakrútiť film podľa knižnej predlohy je vždy náročné. Ak sa jedná o knihu obľúbenú miliónmi fanúšikov, máte problém. Tí prekliaty zmrdi, čo poznajú každú vetu, dialóg, majú všetko prečítané odpredu dozadu, hľadajú čo chýba, čo bolo predsa inak a dýchajú tvorcom na krk. Väčšinou to dopadne tak, že veľa vecí napísaných v knihe, scenárista vynechá z dôsledku nedostatku priestoru. Potom ako prišiel PJ s tým, že Hobit bude mať nakoniec tri filmy namiesto jedného, situácia sa obrátila. Filmovému spracovaniu hrozilo, že bude zbytočne dlhé a nudné. Skepsa pochytila aj tých najvernejších fanúšikov a ja sám som pochyboval. Ale dúfal som, že filmy budú prepletené dejom v pozadí, ktorý sa odohrával počas samotného putovania jedného hobita. Nemýlil som sa a ulahodilo mi, že sa časti z Dodatkov k Pánovi Prsteňov a Nedokončených príbehov objavili na plátne.

Ani úvod tejto trilógie sa nezaobišiel od monumentálneho prológu a bol to veru poriadne detailný a pompézny začiatok. Cit pre vernosť predlohe bolo vidieť na každom obraze, či to už bol jeleň kráľa elfov, siene Ereboru, alebo Arcikam. Perličke v podobe draka chýbalo vernejšie vyobrazenie, ale tak ako v prípade Gluma v Spoločenstve prsteňa aj Šmaka si určite vychutnáme v druhom dieli. Potom nasleduje úvodné zoznamovanie s partiou trpaslíkov, ktoré je trochu siahodlhé a miestami nudné, zachraňujú to však veľkolepé momenty. Prvým je ústredná pieseň The Misty Mountains, ktorej téma sa nesie v podstate celým filmom ako hlavný motív a príde my oveľa vyzretejší ako motív spoločenstva v Pánovi Prsteňov. Tými ďalšími je vykradnutie hobitej špajze, trpasličie upratovanie riadu a odpadnutie hlavného hrdinu. Hrdinu okolo ktorého sa to všetko bude točiť.

Dej nebudem veľmi rozpisovať, celé to pojednáva o výprave trpaslíkov, ktorí sa chystajú dobyť naspäť svoj domov. Ten im zničil dračí nepriateľ, posledný svojho druhu v Stredozemi. Aby sa im to ale podarilo, potrebujú lupiča. K príbehu o tom, ako v jednej nore žil hobit, ktorý sa vydal za pokladom viac netreba, znalci predlohy vedia a ak toto ostatných nezaujme, tak potom v podstate nemá zmysel ísť do kina. Spoileri tiež nemajú zmysel, ale to čo sa do filmu nakoniec dostalo a čo nie neprezradím.

Áno, film má i napriek štrnásťhlavému spolku ústrednú postavu a prekvapivo je ním hobit Bilbo (Martin Freeman), ktorý zatieňuje všetkých ostatných. Bola to adekvátna náhrada za Iana Holma, ktorý by už nezvládol takú rolu hoci s počítačovými efektmi by určite omladol. Silno mu konkuruje Gandalf (Ian McKellen), ktorý síce vyzerá rovnako, ale pôsobí veselším dojmom a moc z neho nekypí tak ako predtým. Je to stále potulný čarodej, ktorý je známy hlavne kvôli ohňostrojom. Sir Ian si túto rolu opäť užíva, vďaka všetkým božstvám, že sa napriek pokročilejšiemu veku mohol zúčastniť natáčania priamo na Novom Zélande. Ďalším v poradí, ktorý hrá veľkolepo je Richard Armitage, predstaviteľ Thorina. Jednoznačne vyčnieva nad ostatnými trpaslíkmi a pútavým hereckým umením pripomína rolu, ktorú na seba vzal Aragorn v  Pánovi Prsteňov. Z jeho spoločníkov sa nikomu nedal väčší priestor a iba zo dvaja traja trpaslíci boli vo filme viditeľnejší. Z dôsledku pridania príbehu v pozadí sa vrátila aj Galadriel (Cate Blanchett), Saruman (Christopher Lee) a starý Bilbo (Ian Holm). Všetci podávajú tradične dobrý výkon, ale nie sú taký výrazný ako predtým. Z postáv, ktoré sú nové bolo pridané až nadmieru veľa priestoru Radagastovi (Sylvester McCoy) - je síce v roli hnedého čarodeja vynikajúci, jeho eskapády sú však zbytočné. Predstavoval som si, že Dol Guldur uvidím z pohľadu Gandalfa. No a nakoniec nesmiem zabudnúť na Gluma (Adam Serkis), slizkého, odporného, schizofrenického a hádanky milujúceho hobita.


Exteriéry sú opäť úžasné a veľkolepé, niektoré z nich sa však už mihli v predošlých filmoch. Hobitín bol postavený úplne odznovu, kameň po kameni a vôbec to nevyzeralo tak, že kulisy tu dlhé roky neboli, predstavoval tak skutočný návrat do Stredozeme. Interiéry kulisári postavili tak verne a detailne, že som mal pocit, že toto naozaj niekde musí existovať. Počítačové efekty ponúkajú širokú zmes trikov a vyzerajú ako na hranici možností súčasnej kinematografie. V porovnaní s pôvodnou trilógiou je ich podstatne viac, ale až na výnimky vôbec nevadia. Kamera pod dohľadom Adama Lesnieho si vypožičala množstvo trikov z Pána Prsteňov, ale i tak boli prelety nad trpaslíkmi, odhaľovanie krajiny okolo, prechody miestností skvostné. Výprava a strih v ničom nezaostávali. Do toho všetkého znela hudba Howarda Shorea, ktorá krok za krokom ma čoraz viac pohlcovala. Aj tu však boli použité fragmenty z prvej trilógie ako napríklad motív hobitov, či zvuk Mordoru a Morie. Obrovským plusom je ale počet skladieb, ktoré fenomenálny dirigent pre prvú časť skomponoval, je ich až 26 (rozšírená verzia ich ponúka až 32). Obraz 48Fps v 3D režime je obdivuhodný a všetcí tí, čo frflali sa musia teraz plaziť kanálmi, pretože nemám síce nemám 3D filmy veľmi v obľube, tu nemám čo vytknúť. Možno iba absenciu oveľa viac 3D efektov.

Peter Jackson odštartoval novú trilógiu s pevným odhodlaním. Jeho túžba prepojiť Hobita s Pánom Prsteňov je viditeľná na každom kroku, čo je podľa mňa dobré. Aspoň to nebudú trilógie od seba tak odlišné a ja sa už teraz teším ako si raz dám maratón šiestich filmov za sebou. Prvý diel mám teda za sebou, ostáva mi rok čakať, kým sa vrátim do čarovného sveta stvoreného profesorom Tolkienom. Alebo nie?

No comments:

Post a Comment